Aktualizácie:

Upravené – doplnené                                29.11.2024                    Mgr. Sylvia Molnárová

 

 

Článok 1

 

ÚVODNÉ USTANOVENIA

 

1. Úlohou krízového intervenčného plánu školy je:

 

1. 1. zabrániť prehĺbeniu vzniknutej krízovej situácie,
   2. znížiť jej negatívne dosahy krízy na žiakov,
   3. posilniť solidaritu medzi žiakmi,
   4. zmenšiť dobu potrebnú na odvrátenie ďalšieho nebezpečenstva a ohrozenia a 
   5. pomáhať budovať dôveru v školu ako bezpečnej inštitúcie.

 

2. Smernica upravuje základné postupy pri prevencii a pri vzniku krízovej situácie v škole, krízovej intervencii a možnostiach pomoci žiakom v prípade traumatizujúcich, mimoriadne stresujúcich a záťažových situácií a udalostí.
3. Predmetom tejto smernice nie je problematika šikanovania a kyberšikanovania, ktorá je rozpracovaná v samostatnom internom predpise školy.
4. Pod krízovou situáciou sa rozumie akákoľvek psychická aj fyzická traumatizujúca udalosť, ktorá prekračuje bežné zvládacie mechanizmy, je do značnej miery nepredvídateľná a nie úplne ovládateľná, ktorá ohrozuje psychický a fyzický stav žiakov  a zamestnancov školy. Vyvoláva skutočné pocity tiesne a presahuje bežnú ľudskú skúsenosť.
5. Pre zlepšenie duševného zdravia zamestnancov a žiakov škola venuje systematickú pozornosť nimi zažívaných strát, podpore v rámci procesu smútenia.

 

Článok 2

 

KRÍZOVÁ UDALOSŤ

 

1. Zdroje akútnej krízovej situácie

s dosahom na jednotlivca, triedu, školu môže  byť najmä:

1. strata rodiča, súrodenca, blízkej osoby – smrť žiaka, ktorý školu navštevoval; smrť učiteľa alebo zamestnanca, ktorý v škole pracoval; špecifickým prípadom je smrť žiaka alebo pedagogického/odborného zamestnanca v škole; nepriamo súvisiaca s prostredím školy, smrť žiaka alebo učiteľa napr. v dôsledku dlhodobej choroby, nesúvisiaca priamo s prostredím školy, smrť blízkej osoby, ktorá bola blízkou osobou žiaka alebo učiteľa;
2. ťaživý rozvod/rozchod rodičov, starostlivosť po ňom, striedavá starostlivosť, presťahovanie;
3. nástup do školy, do nového prostredia, poruchy učenia, zlyhávanie v škole
4. syndróm CAN (týranie, zneužívanie, zanedbávanie dieťaťa),
5. zadržanie alebo uväznenie trestne zodpovedného žiaka, rodiča, zamestnanca  školy,
6. diagnostikovanie ťažkého ochorenia u žiaka/člena rodiny,
7. tehotenstvo,
8. pandémia a postcovidová kríza u žiaka v rodine,
9. sebapoškodzovanie, pokus o samovraždu,
10. samovražda,
11. únos,
12. zabitie,
13. násilie, šikana, kyberšikana,
14. deti vojnových utečencov na škole a i.,
15. znásilnenie, hromadné dopravné nehody a hromadné nešťastia v školskom prostredí (školský výlet),
16. ťažké úrazy, utopenie sa,
17. prírodné katastrofy,
18. požiar v budove,
19. vojnový konflikt, ozbrojený konflikt, streľba na pôde školy, útok zbraňou
20. teroristický čin, anonymné oznámenie o uložení bomby,
21. tzv. „elektronické“ násilie – žiak je konfrontovaný s krajne násilným obsahom online (napr. videozáznam brutálnej popravy, vojnových situácií či týrania na ľuďoch alebo zvieratách),
22. technické havárie,
23. iné extrémne náročné školské situácie a krízy, ktoré výrazne negatívne ovplyvňujú prežívanie dieťaťa/dotknutej osoby.

 

2. Špecifické krízové udalosti

sú udalosti:

1. s obzvlášť závažným dopadom na školskú komunitu a spoločnosť,
2. s potenciálom polarizovať spoločnosť,
3. s väčším počtom mŕtvych a zranených,
4. s históriou tráum a strát v školskej komunite v poslednom roku,
5. s veľkým počtom zasiahnutých (celá škola),
6. s obzvlášť zraniteľnou alebo traumatizovanou populáciou v školskej komunite,
7. udalosť vysoko sledovaná médiami.

Krízová intervencia je bezprostrednou vnímavou reakciou školy na akútnu krízu v podobe okamžitej a krátkodobej odbornej pomoci a podpory pri zvládaní krízy (práca s emóciami a následne stabilizácia) s cieľom zaistenia psychologického bezpečia a posilnenia zvládacích (copingových) a adaptačných mechanizmov. Môže byť poskytovaná jednotlivcovi, skupinám (školská trieda/y, rodina), na úrovni celej školy.

Krízová intervencia je okamžitou pomocou s cieľom redukovať ohrozenie a vytvoriť intenzívny kontakt s dotknutou osobou v rámci individuálneho prístupu.

Podnetom na krízovú intervenciu môže byť aj problémové správanie žiakov mimo budovu školy a v čase mimo školského vyučovania a podujatí organizovaných školou, aj  keď škola po právnej stránke nenesie zodpovednosť za tieto skutky a udalosti. V školskom prostredí sú možnými obeťami krízovej situácie:

1. Primárne obete – účastníci nešťastia, priamo exponované (zasiahnuté) obete.
2. Sekundárne obete – rodina alebo blízki priatelia primárnej obete.
3. Terciárne obete – pomáhajúce profesie v škole, svedkovia udalosti, preživší, inak poškodení.

 

3. Možné reakcie školskej komunity

 

Každá mimoriadna udalosť je špecifická a nebude mať rovnaký scenár.

• Pravdepodobne nastane šok, chaos a tlak na účastníkov, mnohí nebudú vedieť, čo robiť, zasiahnutí sa budú snažiť informovať svojich blízkych.
• Začnú sa šíriť nepodložené informácie a dohady, ktoré sa budú šíriť médiami, sociálnymi sieťami. Novinári môžu čakať pred školou a žiadať informácie od žiakov, zamestnancov, svedkov. Bude vyvíjaný tlak na školu, aby informovala o udalosti.
• K udalosti sa môžu vyjadrovať politici a sľubovať opatrenia.
• Bude sa diskutovať o podiele školy na udalosti, o povesti školy, bude sa hľadať vinník.
• Vyjadrovať sa k udalosti budú aj nezainteresovaní, resp. tí, ktorí o udalosti nič nevedia.  Pravdepodobne budú obviňovať školu, že nič nerobí pre zasiahnutých, alebo nerobí dosť.

 

4. Reakcie človeka na krízovú udalosť

 

Reakcie na udalosť sa očakávajú v prvých hodinách, prípadne dňoch a sú reakciami organizmu na stres. Prejavuje sa v oblasti emočnej, kognitívnej, telesnej a v správaní.

Môže sa vyskytnúť aktívna reakcia: snaha o útek, útok, veľká aktivita, napätie, prudké reakcie (krik, plač, hnev, nepokoj). Pasívna reakcia je zmrznutie, strnulosť, ochromenie, zmätok, neschopnosť niečo robiť. Telo môže reagovať triaškou, búšením srdca, problémami s dýchaním, bolesťami hlavy, nespavosťou, zažívacími problémami, únavou. Myslenie môže byť spomalené alebo zrýchlené, vyskytnúť sa dezorientácia a neschopnosť sústrediť sa. V emočnej rovine sa môže objaviť úzkosť, hnev, strach, smútok, zúfalstvo, bezmocnosť, beznádej, nepokoj, podráždenosť, zmeny nálady. V správaní sa  môže človek vyhýbať miestam udalosti, vyhľadávať bezpečie a istotu, mať výčitky, či sa urobilo všetko, hľadanie vinníka, pokles záujmu o bežné činnosti, zníženie výkonu, siahnutie po alkohole alebo drogách, únik do virtuálnej reality. Deti si môžu prehrávať udalosti v hre, môžu byť podráždené, plačlivé, vykazovať regresné správanie. Každý potrebuje čas, trpezlivosť, bezpečie a nádej, aby spracovali udalosti a mohli pokračovať v živote ďalej.

 

5. Postup do poskytnutia krízovej intervencie – záchranné zložky prítomné

 

1. Bezprostredne po ukončení nebezpečenstva poskytujú škole pomoc záchranné zložky (ak bol niekto zranený), policajní psychológovia, resp. psychosociálne tímy, ktorých oslovuje a žiada o asistenciu polícia formou:

• Zasiahnutým zabezpečiť bezpečie.
• Maximalizovať možnosť kontroly nad tým, čo sa deje.
• Eliminovať situácie, ktoré navodzujú pocit bezmocnosti.
• Pomôcť osloviť ich potreby a obavy.
• Počúvať, ale netlačiť zasiahnutých k rozprávaniu, ak nechcú.
• Zabezpečiť informácie, podporu a spojenie s blízkymi.
• Nebrániť v prejave emócií.
• Dbať na fyzický komfort, pomôcť zasiahnutým upokojiť sa.
• Pomôcť redukovať stres a podporiť zvládacie stratégie.
• Ochrániť zasiahnutých pred ďalším poškodením.

 

2. Činnosť učiteľov po ukončení nebezpečenstva:

• Upokojiť najprv seba.
• Pomaly dýchať do brucha a uvedomiť si, že nebezpečenstvo pominulo.
• Napiť sa vody, ubezpečiť sa, že sú naplnené všetky fyziologické potreby.
• Ubezpečiť sa, že nie je potrebné lekárska starostlivosť.

 

3. Zasiahnutého/zasiahnutých premiestniť od stresora na bezpečné, pokojné miesto, snažiť sa, aby sa zasiahnutý cítil komfortne (voda, deka). Uistiť sa, či sú ostatní v bezpečí, či majú naplnené základné potreby, kto má závažné reakcie na stres.
4. Vytvárať kontakt s ľuďmi, ktorí môžu potrebovať podporu, pýtať sa, čo potrebujú a čoho sa obávajú, počúvať zasiahnutých a pomôcť im upokojiť sa - spoločne pomaly dýchať, napínať a uvoľňovať svaly, spočítať napríklad všetky červené predmety v okolí. Zistiť priority zasiahnutého - čo je pre neho teraz najviac dôležité.
5. Zostať so zasiahnutým, nenechávať ho samého. Netlačiť naňho, aby hovoril. Uistiť ho, že zostane niekto s ním. Aj tichá prítomnosť je dostatočná.

 

6. Postup do poskytnutia krízovej intervencie – po odchode záchranných zložiek

 

1. Činnosť učiteľov po odchode záchranných zložiek:
   • Upokojiť najprv seba. Pomaly sa nadýchnuť a predĺžiť výdych.
   • Uvedomiť si, že nebezpečenstvo pominulo.
   • Napiť sa, ubezpečiť sa, že majú naplnené všetky fyziologické potreby.
   • Ubezpečiť sa, že nepotrebuje lekársku starostlivosť.
   • Vrátiť sa do tried a byť so svojimi žiakmi.
   • Uvedomiť si, v akej role tam ide, čo je ich úlohou a akú majú zodpovednosť.
   • Uznať udalosť, vyjadriť súcit. Žiaci potrebujú byť s ľuďmi, ktorých poznajú a ktorým dôverujú, ak je to možné, školský personál zabezpečuje podporu žiakom.
   • Nadviazať na školskú rutinu – rutina je veľmi dôležitá v čase tragédie a zabezpečuje pocit istoty (svet zostáva väčšinou nezmenený a život pokračuje). Žiaci budú pozorovať učiteľa, ako emocionálne zvláda situáciu a aké zvládacie (copingové) stratégie používa.
   • Učitelia vytvárajú bezpečné prostredie, poskytujú len overené informácie, ktoré vedia, že môžu povedať vzhľadom na možné vyšetrovanie, alebo prianie rodiny.
   • Ubezpečiť žiakov, že trúchlenie je normálne, každý má iný spôsob vyrovnania sa s traumatickou udalosťou. Je prirodzené, ak majú strach, cítia hnev, ľútosť, alebo aj to, že nič necítia. Môže sa objaviť aj smiech, ktorý v danej situácii je neprimeraný.
   • Všímať si žiakov, ktorí sa veľmi boja, nechcú ísť do školy, nechcú s nikým hovoriť, chcú si ublížiť, alebo niekomu ublížiť. Treba im odporučiť požiadať o pomoc – aj anonymne – na linkách pomoci.
   • Škola by v nasledujúcich dňoch mala ostať otvorená, vyučovanie sa nemá rušiť.
   • Vedenie školy začína vyhodnocovať, ako škola zvláda situáciu a akú pomoc bude potrebovať, aké sú potreby školy a kontaktuje spádové zariadenie poradenstva a prevencie – CPP Piešťany.
   • Učitelia sú v týchto situáciách nositeľmi nádeje, odkazu, že všetci ťahajú za jeden koniec, že situáciu zvládnu a nie sú na to sami. Každý zodpovedá za svoje zdroje a kapacity pomáhať a môže urobiť niečo pre seba a pre ostatných.
   • Odporúča sa pokračovať v školskej rutine.
   • Žiakov treba podporovať v hľadaní externých zdrojov podpory a zvládacích stratégií, tiež aby si boli navzájom podporou a pomáhali si.
   • Obzvlášť si treba všímať rizikových žiakov. Tiež tichých, introvertných žiakov, alebo príliš nabudených, disregulovaných.
   • Ak sa niektorí učiteľ necíti na to, aby hovoril so žiakmi o situácii, má byť nahradený iným učiteľom alebo členom školského podporného tímu.
   • Neumožniť médiám vstup na pôdu školy, rozhovor poskytuje riaditeľom poverený pracovník mimo budovy školy. Médiá je potrebné použiť na šírenie tých informácií, ktoré potrebujeme, aby sa dostali k ľuďom.
   • Rodičom zasiahnutých žiakov sa oznámi, že budú prebiehať krízové intervencie vedené odborníkmi z CPP.
   • Ak krízová udalosť súvisí so samovraždou, oznámi sa rodičom intervencia a zároveň aj informácia o nebezpečenstve emocionálnej nákazy, varovných príznakoch a možnostiach podpory ich detí.
   • Triedni učitelia a vedenie školy podporuje rodičov, aby poslali svoje deti do školy, aj keď je to ťažké (okrem súrodencov zasiahnutých). Zasiahnutým rodinám a súrodencom poskytuje Krízový intervenčný tím krízovú intervenciu individuálne, alebo facilituje  ich prístup k pomoci u iných odborníkov.
2. Čo učitelia nemajú robiť:

• Neotvárať tému so žiakmi, ktorých sa udalosť netýka.
• Neodmietať sa so žiakmi rozprávať o tom, čo sa stalo a ako sa cítia, ak o to sami majú záujem a otvárajú túto tému.
• Nenaliehať, aby žiaci rozprávali o tom, čo sa stalo.
• Nebagatelizovať problém zjednodušujúcimi frázami ako: To sa stáva každému z nás, bude to v poriadku, to je tým vekom, v ktorom práve si....
• Nezvyšovať, neotvárať a nepomenovávať vinu.
• Neignorovať emócie žiakov.
• Nedávať nevyžiadané rady, falošné sľuby a nádeje
• Nenechávať emočne zasiahnutého žiaka samého a nenechať ho ísť samého domov.
• Neposudzovať, nehodnotiť a neobviňovať. Vyhnúť sa konfliktom a hádkam.
• Vyhnúť sa po samovražde žiaka/učiteľa odkazmi na ďalšie životy, stretnutie v nebi, lepšie miesto, nakoľko je riziko, že uvedené formulácie môžu slúžiť ako inšpirácia pre napodobňovanie ostatnými.

 

7. Starostlivosť o žiaka/žiakov v kríze

 

1. So žiakom v kríze nadviažeme kontakt a uistíme ho, že je v bezpečí.
2. Žiaka upokojíme, zostaneme s ním a pomáhame mu zvládnuť aktuálne prežívané náročné emócie a telesné prejavy. Postupujeme podľa publikácie Dieťa po udalosti s traumatickým  potenciálom (VÚDPAP).
3. Používame krátke, jednoduché vety o tom, čo sa deje a aké kroky budú nasledovať.
4. Zisťujeme, čo dieťa potrebuje a koho blízkeho môžeme zavolať.
5. Umožníme mu hovoriť o tom, čo potrebuje.
6. Počúvame bez poučovania.
7. Zostaneme  s dieťaťom, kým nie je stabilizované, zorientované v čase a priestore a kým ho neprevezme ZZ.

 

8. Starostlivosť o ostatných v kríze

 

1. Je dôležité, aby sa kolegovia navzájom vnímali a boli voči sebe pozorní.
2. Ak niekto identifikujete pedagóga, alebo iného zamestnanca školy, ktorého udalosť veľmi zasiahla, je potrebné ponúknuť mu bezprostredne pomoc a podporu vlastnou blízkosťou a záujmom.
3. Zaujímať sa o seba a upozorniť školský podporný tím, ktorý sprostredkuje externú odbornú pomoc.  

 

 

 

Článok 3

 

KRÍZOVÁ INTERVENCIA

 

1. Za zabezpečenie krízovej intervencie zodpovedá riaditeľ školy.
2. Odporúčané kroky sú:

• Kontaktovať spádové CPP a požiadať o realizáciu krízovej intervencie.
• Aktivovať krízový intervenčný plán.
• Vyjadriť zamestnancom ocenenie za to, ako situáciu zvládli.
• Po skončení vyhodnotiť úspešnosť zvládnutia krízovej udalosti a reflektovať, čo by sa mohlo do budúcna zmeniť.
• Po ukončení krízovej udalosti je taktiež nevyhnutné vyhodnotiť celú udalosť a v prípade potreby upraviť postupy, aby bola škola či školské zariadenie na podobné situácie v budúcnosti lepšie pripravená. 

 

1. Čo je krízová intervencia?
   1. Krízová intervencia je špecializovaná odborná činnosť zameraná na špecifické obdobie v živote jednotlivca/skupiny po krízovej udalosti.
   2. Predstavuje podpornú sieť opatrení zameraných na stabilizáciu jednotlivca/skupiny, prinavrátenie pocitu bezpečia a posilnenie vlastných kompetencií v práci s emóciami, s copingovými (zvládacími) stratégiami, redukciu stresu a nastavení ďalších opatrení po krízovej udalosti.
   3. Krízová intervencia je realizovaná vyškolenými odbornými zamestnancami a školskými špeciálnymi pedagógmi, ktorí sú zvyčajne zamestnancami škôl a zariadení poradenstva a prevencie so vzdelaním v krízovej intervencii pre detské skupiny. Krízoví interventi pracujú pod supervíziou.
   4. Vedenie školy požiada mailom/telefonicky spádové zariadenie poradenstva a prevencie o realizáciu krízovej intervencie na škole: CPP Piešťany, E. F. Scherrera 40, 921 01 Piešťany, cpppiestany@gmail.com t.č. 0911 887 745, 0948 612 552.
   5. Zamestnanci zariadenia poradenstva a prevencie sa spoja s vedením školy a  školským podporným tímom, alebo odbornými zamestnancami a/alebo školským špeciálnym pedagógom, ak v škole nie je zriadený školský podporný tím  a v súčinnosti s nimi plánujú a realizujú jednotlivé kroky krízovej intervencie.
   6. V odôvodnených prípadoch, pokiaľ sa CPP dozvie o udalosti z iných zdrojov a škola zariadenie doposiaľ nekontaktovala, zariadenie poradenstva a prevencie kontaktuje vedenie školy a spoločne prehodnotia situáciu.
   7. Adaptačné úlohy krízovej intervencie: 

• • Vytvoriť významový naratív, osobný význam situácie, zohľadňujúc kognitívne a emocionálne kapacity detí aj dospelých.
  • Konfrontovať realitu a reagovať na požiadavky externej situácie. Usporiadanie zdrojov, režim pre udržanie sociálnych rolí.
  • Stabilizácia jednotlivcov, skupín a systémov.
  • Vloženie štruktúry do chaosu.
  • Podporovať vzťahy s členmi rodiny a priateľmi.
  • Udržať primeranú emočnú rovnováhu reguláciou náročných emócií. Podpora nádeje. 
  • Uchovať uspokojivý sebaobraz a presvedčenie o sebaúčinnosti a kompetencie učiteľov aj žiakov. Identifikácia nových spôsobov, ako sa cítiť dobre sám so sebou.

 

2. Priebeh krízovej intervencie

 

• Krízová intervencia sa v triedach realizuje najskôr po 36 hodinách (dovtedy zabezpečujú psychologickú prvú pomoc policajní psychológovia, alebo v prípade hromadného nešťastia nimi poverený psychosociálny tím, napr. Modrý anjel,  mimo hromadného nešťastia základnú stabilizáciu a bežný režim zabezpečia nezasiahnutí zamestnanci školy).
• Zariadenie poradenstva a prevencie je vhodné osloviť čím skôr, aby sa nastavili procesy krízovej intervencie tak, aby sa po 36 hodinách realizovali krízové intervencie v triedach.
• Miesto realizácie: školské prostredie.
• Práca s pedagogickým zborom a ďalšími zamestnancami školy (intervencie, podpora, stabilizácia).
• Pracuje sa s celými triedami a menšími skupinkami zvlášť zraniteľných žiakov/učiteľov. Ideálne deň vopred pred samotnou realizáciou krízových intervencií tvorí krízový intervenčný tím so zástupcami školy skupiny prostredníctvom kruhov zraniteľnosti a podpory).
• Dĺžka intervencie max 2 hodiny. 
• Intervencie so žiakmi sú obvykle bez prítomnosti pedagógov. 
• Intervenciu realizujú 2 členovia krízového intervenčného tímu priamo v triede, ďalší zamestnanec je na chodbe pripravený stabilizovať žiakov, ktorí odídu z intervencie.  
• Obvykle sú realizované krízové intervencie súbežne vo viacerých skupinách, podľa toho prichádza zostavený niekoľkočlenný krízový intervenčný tím (KIT) so svojim koordinátorom intervencie.

 

3. Podrobný krízový plán

 

1. Všetci zamestnanci školy zaisťujú bezpečie pre seba a pre druhých (150, 155, 158, 112).
2. Pokúsia sa upokojiť najprv seba samých. 
3. Do príchodu záchranných zložiek, polície, hasičov,  poskytujú prvú predlekársku pomoc, snažia sa dostať zasiahnutých žiakov a personál školy do bezpečia.
4. Pokiaľ riziko ohrozenia pominulo, poskytujú zasiahnutým základnú psychologickú prvú pomoc.
5. Všetci zamestnanci školy sa snažia vytvoriť bezpečný priestor.
6. Zamestnanci školy, ktorí neboli zasiahnutí, nie sú zranení, aktívne pomáhajú pri starostlivosti  o svedkov aj o ostatných aktérov udalosti.  Posadia sa k nim, ponúknu čaj, deku, svoju prítomnosť, fyzický kontakt podľa potrieb zasiahnutého (mladší žiaci) ak je nevyhnutný, na sociálne neutrálne časti tela (plecia, stred chrbta ako podporu).
7. Pedagogickí a odborní zamestnanci skontrolujú, alebo vytvoria zoznam prítomných žiakov aj zamestnancov školy.
8. Bezpečie v škole vytvárajú pedagogickí a odborní zamestnanci štruktúrou a režimom dňa, prítomnosťou stabilných dospelých (v ideálnom prípade nezasiahnutých), jasnou komunikáciou o tom, čo sa stalo a čo bude nasledovať.
9. Vedenie školy, školský podporný tím opakovane ubezpečujú školskú komunitu (kolegov, žiakov), že je v bezpečí a ďalšie riziko  nehrozí.
10. Členovia školskej komunity sa navzájom povzbudzujú.
11. Zamestnanci školy podporujú vzájomnú informovanosť:

• Vedenie školy zisťuje, overuje a posúva informácie
• Je prirodzenou ľudskou potrebou pochopiť, čo sa stalo
• Ak majú ľudia nedostatok informácií, môžu prežívať veľkú úzkosť, majú tendenciu dopĺňať si chýbajúce informácie podľa vlastnej fantázie, pričom doplnený obsah môže byť traumatizujúcejší, ako realita. Preto vedenie školy v súčinnosti s intervenčným tímom informuje o tom, čo sa stalo, kedy a kto je zasiahnutý,  čo sa bude diať ďalej.
• Zamestnanci školy nepodporujú a nešíria neoverené verzie a vlastné interpretácie udalosti, nikoho neobviňujú z udalosti. 

12. Riaditeľ školy informuje pracovníkov školy, rodinu zasiahnutého žiaka,  zriaďovateľa, žiakov školy, podľa potreby políciu.
13. Nepriaznivé správy, nehody, zranenia a úmrtie rodine oznamuje polícia, alebo člen záchranného tímu, lekár, ideálne v spolupráci s riaditeľom školy.
14. Školská komunita môže bezprostredne po udalosti, alebo v prvý deň po udalosti využiť podporu policajných psychológov, alebo psychosociálneho tímu.
15. Pedagogickí aj odborní zamestnanci počítajú s tým, že polícia začne vyšetrovanie udalosti a bude nutné zabezpečiť prítomnosť dospelých počas výsluchu maloletých. 
16. Bezprostredne zasiahnutých žiakov o udalosti informuje triedny učiteľ osobne, individuálne potom žiakov s podobnými životnými udalosťami, PAS, traumami.
17. Riaditeľ školy kontaktuje spádové zariadenie poradenstva a prevencie a mailom/telefonicky požiada o realizáciu krízovej intervencie CPP Piešťany, E. F. Scherrera 40, 921 01 Piešťany, cpppiestany@gmail.com t.č. 0911 887 745, 0948 612 552.
18. Zariadenie poradenstva a prevencie v súlade s výkonovým štandardom VÚDPaP-u vytvorí z odborných zamestnancov vyškolených v krízovej intervencii intervenčný tím. Vedúci tímu navštívi školu a zisťuje potreby zasiahnutej školy a dopad udalosti na školskú komunitu.
19. Vedenie školy v spolupráci s krízovým intervenčným tímom vytvára  emočne neutrálny naratív (založený na dostupných a overených faktoch) o tom, čo sa stalo a kto je zasiahnutý. 
20. Vedenie školy zabezpečuje činnosti v spolupráci  a podľa pokynov CPP.
21. Realizácia nasledujúcich aktivít krízového plánu závisí od rozsahu mimoriadnej udalosti. Rozsah a spôsob realizácie najprv vedenie školy skonzultuje s  KIT.
22. Spolu s KIT zvolá vedenie školy koordinačné stretnutie pre všetkých zamestnancov školy.
23. Oboznámi zamestnancov školy s oficiálnym naratívom, čo o udalosti škola vie, čo sa stalo, aký má udalosť dopad na školu.
24. Tento naratív následne prinášajú pedagógovia do tried a oboznamujú ním žiakov.
25. Vedenie školy spolu s KIT rozdelí roly, úlohy a zodpovednosti, vytvorí zoznam úloh a priradí k nim zodpovednú osobu, nastaví plán na prvý deň.
26. KIT spolu s vedením školy požiada učiteľov, aby porozmýšľali nad tým, kto ešte, okrem zasiahnutých, bude potrebovať krízovú intervenciu.
27. KIT stabilizuje zamestnancov školy, aby boli schopní pokračovať vo svojej práci a mohli žiakom pomôcť s emocionálnou reguláciou.
28. Pedagogickí a odborní zamestnanci predstavujú vzor, ako sa môžu aj žiaci upokojiť a zvládať náročnú situáciu.
29. Vedenie školy zdôrazňuje dôležitosť pokračovania školskej rutiny, tá vytvára bezpečie a predvídateľnosť. 
30. Stabilizovaní pedagogickí zamestnanci sa vrátia do tried a umožnia žiakom hovoriť o tom, čo sa stalo.
31. Neotvárajú tému, ak žiaci o udalosti nevedia, lebo sa ich netýka (napr. suicídium žiaka na 2.stupni nie je nutné oznamovať žiakom na 1.stupni).
32. Držia žiakom bezpečný priestor, v ktorom zdôraznia, že sú už všetci v bezpečí a nebezpečenstvo pominulo.
33. Umožnia žiakom vyjadriť emócie. Sú autentickí vo svojich vyjadreniach (aj ja som sa zľakla, aj ja som teraz smutný, teraz je to ťažké).
34. Zamestnanci školy sú nositeľmi nádeje, zároveň nebagatelizujú udalosť, ani neposkytujú falošnú útechu.
35. Ak žiaci už nechcú o udalosti hovoriť, sú unavení alebo preťažení, pedagógovia pokračujú vo vyučovaní tak, ako sa to dá (opakujú, robia pracovné listy a pod.). Je potrebné odložiť preverovanie vedomostí a hodnotenie žiakov (aj dopredu oznámené a plánované)  na čas, kedy je situácia v škole upokojená a žiaci sú schopní pripravovať sa na vyučovanie.
36. Vedenie školy koordinuje spoluprácu a súčinnosť s KIT, rieši priebežne potreby zúčastnených a dopad udalosti na školskú komunitu. 
37. Riaditeľ školy spolu s KIT vytvára a zverejní tlačovú správu.
38. Riaditeľ školy poverí jedného zamestnanca (ak to neurobí sám), ktorý jediný je oprávnený poskytovať informácie o dianí v škole.
39. Riaditeľ oboznámi žiakov aj zamestnancov školy, že z dôvodu ochrany osobných údajov nie sú oprávnení poskytovať médiám fotografie, ani akékoľvek informácie o zasiahnutých (Informuje zamestnancov aj žiakov, že vystavením zasiahnutých médiám, až 2,5krát častejšie vzniká riziko vzniku posttraumatickej stresovej poruchy).

 

4. Krízový plán – poskytovanie krízovej intervencie

 

1. Krízovú intervenciu poskytuje KIT, ktorý je zložený z vyškolených odborných zamestnancov zariadenia poradenstva a prevencie, alebo školy (školský podporný tím/ školský špeciálny pedagóg/ školský psychológ, so vzdelaním v skupinovej krízovej intervencii v detských skupinách).
2. Po prvých informáciách zo školy, zostavenom naratíve, prerozdelení tímu, vytvorení skupiniek nastupuje KIT do tried a poskytuje triedam, aj menším skupinám žiakov krízovú intervenciu.
3. Vedenie školy spoločne s KIT sleduje vývoj potrieb, síl a zdrojov školskej komunity. Priebežne rieši rozdielnosť potrieb a konflikty.
4. V prípade potreby sú vystriedaní  vyčerpaní  zamestnanci inými zamestnancami.
5. Vedenie školy prostredníctvom triednych  učiteľov komunikuje s rodičmi.
6. Riaditeľ školy v spolupráci s KIT vytvorí e-mail/správu v Edupage pre rodičov, kde vyjadrí ľútosť nad udalosťou, emocionálne neutrálne pomenuje, čo sa stalo, aké reakcie žiakov môžu rodičia očakávať a akým spôsobom môžu svoje deti podporiť rodičov. Rodičia tiež dostanú informáciu, že z dôvodu mimoriadnej udalosti a jej dopadu na školskú komunitu budú v nasledujúcich dňoch v škole prebiehať krízové intervencie. Prostredníctvom Edupage informuje ZZ detí, ktoré zariadenie poradenstva a prevencie, alebo intervenčný tím bude riadiť a koordinovať krízovú pomoc a požiada rodičov, aby umožnili svojim deťom zúčastniť sa krízovej intervencie.
7. Vedenie školy zasiahnutej rodine vyjadrí osobnú účasť a pre deti zasiahnutej rodiny sprostredkuje individuálnu krízovú intervenciu mimo školy.
8. Účasť žiakov na krízovej intervencii je dobrovoľná, zákonní zástupcovia žiakov sú dopredu informovaní e-mailom, kto bude so žiakmi pracovať a poskytovať krízovú intervenciu. Nie je potrebné, aby ZZ dal súhlas s krízovou intervenciou, nakoľko podľa zákona 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí, §8, ods 1 dieťa má právo požiadať o pomoc pri ochrane svojich práv školu, školské zariadenie, alebo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Všetky orgány sú povinné poskytnúť dieťaťu okamžitú pomoc pri ochrane života a zdravia, vykonať opatrenia na zabezpečenie jeho práv a právom chránených záujmov a to aj sprostredkovaním tejto pomoci. Podľa ods.2 dieťa má právo požiadať o pomoc pri ochrane svojich práv aj bez vedomia rodičov, alebo osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa.
9. Riaditeľ oznámi čas a link pre stretnutie rodičov žiakov školy so psychológmi online, alebo osobne v priestoroch školy. Priloží kontakty na organizácie, ktoré poskytujú individuálnu krízovú intervenciu, alebo zdravotnú starostlivosť (Linky pomoci, Linka dôvery Nezábudka, IPčko, Modrý anjel, klinickí psychológovia, trauma terapeuti EMDR, psychiatri, spádové zariadenie poradenstva a prevencie).
10. KIT na konci každého dňa informuje vedenie školy aj pedagógov, čo sa v ten deň stalo, ocení spoluprácu celej komunity, navrhne plány na ďalší deň. Upozorní na žiakov, ktorí potrebujú zvýšený dohľad a starostlivosť.
11. Opakovane skontrolujú, ktorí žiaci boli neprítomní a nastavia plán na dni ich návratu.
12. KIT môže navrhnúť prizvanie trauma terapeuta pre obzvlášť zraniteľných a traumatizovaných.
13. KIT realizuje pre zamestnancov školy reflexiu dňa a manažment stresu.
14. Ideálne nasledujúci deň poskytuje KIT spätnú väzbu a poradenstvo pre rodičov žiakov školy cez spoločné stretnutie online (ideálne do dvoch dní od realizácie intervencií v triedach).

 

5. Úlohy PZ/OZ počas krízovej intervencie

 

• Vyčleniť miestnosť pre intervenčný tím, prichystať flipcharty a fixky, ak je nutná krízová intervencia pre viaceré triedy a skupiny, krízových interventov môže byť viac (do každej skupiny idú dvaja) a krízové intervencie prebiehajú paralelne vo viacerých triedach naraz.
• Spolu s intervenčným tímom identifikujú sa zraniteľné triedy, skupiny, aj jednotlivci.
• Uistiť sa, že väčšina žiakov a zamestnancov školy prišla do školy a skontaktovať sa s tými, ktorí chýbajú.
• Krízové intervencie  po mimoriadnych udalostiach v škole prebiehajú bez prítomnosti pedagógov.
• Spolupracovať s intervenčným tímom, ktorý na škole realizuje krízovú intervenciu.
• Zabezpečiť prostredie, založené na rutinných vzdelávacích aktivitách, avšak dosť flexibilné, pre tých, ktorí nie sú schopní nasledovať rutinu.
• Využiť možnosť absolvovať krízovú intervenciu s ostatnými kolegami.
• Rozprávať sa s kolegami  a podporovať sa navzájom.
• Vybaviť žiakov písomnými informáciami o tom, aké sú časté reakcie na krízové situácie, ako zaobchádzať s vlastnými reakciami a upokojiť sa, ako môžu žiakom pomôcť rodičia  a aké zvládacie stratégie ľuďom pomáhajú zvládať náročné situácie. Vybaviť ich kontaktami na krízové linky, psychológov vo vašom okolí, psychiatrov a  trauma terapeutov.
• Facilitovať online, alebo osobné stretnutie intervenčného tímu so ZZ žiakov zasiahnutých tried, aj so ZZ ostatných žiakov (vytvorenie linku, rozoslanie rodičom, oznámenie o mieste konania).

 

6. Úlohy PZ/OZ po krízovej intervencii

 

1. Po niekoľkých dňoch realizácie krízových intervencií externí interventi odchádzajú a na škole zostáva školský podporný tím.
2. Učitelia zabezpečujú návrat žiakov do normálnej rutiny ako najviac je to možné.
3. Čo môžu robiť učitelia so svojimi žiakmi:

• Podporovať umelecké vyjadrovanie emócií a potrieb žiakov (kreslenie, hudobné improvizácie, literárne útvary...).
• Zdôrazniť naplnenie fyziologických potrieb žiakov a umožniť fyzickú aktivitu.
• Umožniť, aby sa žiaci v nasledujúcich dňoch vyhli skúšaniu a testovaniu.
• Používať explicitné vyjadrenia: zomrel, smrť, ukončil svoj život samovraždou. 
• Vyhnúť sa synonymám: odišiel, nebude s nami, je z neho anjel.
• Pomáhať s prípravou  a organizáciou detí na pohreb a domáce návštevy. 
• Poskytnúť informácie o pohrebe - čo uvidia, budú počuť na cintoríne a o očakávaných reakciách ostatných.
• Nechať adolescentov rozhodnúť sa, či sa chcú zúčastniť pohrebu, uistiť sa, že budú sprevádzaní podporujúcimi rodičmi.

• Nechať rodičov mladších detí, aby s nimi rozhodli.
• Nevypytovať sa žiakov, čo robili na krízovej intervencii, čo kto povedal.
• Umožniť žiakom vytvoriť pietne miesto s fotografiou, kvetmi, sviečkou v dotknutej triede, prípadne na inom mieste spravidla do dňa pohrebu.
• Ak sa vytvára pietne miesto na chodbe školy, odporúča sa nie pri vchode, nie na chodbe, kadiaľ prechádzajú žiaci, ktorých udalosť nezasiahla, nevedia o nej, nepoznali žiaka/učiteľa, ktorý zomrel.
• Po samovražednom čine nerealizovať rozlúčkové ceremónie, piesne, športové udalosti na počesť žiaka, minútu ticha na celoškolských zhromaždeniach ani pamätníky (sviečky, fotografie, kvety) v priestoroch školy a pred školou, nevyvesovať čiernu vlajku na pol žrde, nezavrieť školu a neorganizovať hromadnú účasť žiakov na pohrebe po samovražde z dôvodu prevencie pred romantizáciou a napodobňovaním suicidálneho činu. Rozlúčku so žiakom realizuje triedny učiteľ v zasiahnutej triede, s podporou školského podporného tímu.
• Po pohrebe žiaka/učiteľa umožniť študentom zdieľať zážitky, možnosť vrátiť sa naspäť do školy, káva, čaj, podpora.
• Spolu so školským podporným tímom vytvárať príležitosti pre nové hodnoty v bezpečnom spoločnom živote.
• Spolu so školským podporným tímom identifikovať jednotlivcov s rizikom posttraumatickej stresovej poruchy a odporúčat im ďalšiu starostlivosť (klinický psychológ, psychoterapeut, psychiater).
• Ochrániť žiakov pred médiami.
• Všímať si nezvyčajnú, výhražnú, bizarnú, alebo násilnú komunikáciu žiakov, neprimeraný záujem o zbrane, školské strieľanie, masové útoky, alebo iné typy násilia, prístup ku zbrani, neúspešných, smutných, radikálnych, ukrivdených žiakov, s emocionálnymi a vývinovými problémami.
• Systematicky podporovať pozitívne bezpečné vzťahy žiakov s dospelým v škole a emočné putá s druhými žiakmi.
• Žiakom aj pedagógom ponúknuť a umožniť duchovnú pomoc.
• V prípade potreby riaditeľ školy požiada zriaďovateľa o právnu pomoc. 
•  Viesť záznamy o tom, čo sa urobilo a čo sa ďalej odporúča.

4. Počas pôsobenia KIT v škole, budú členovia tímu po realizovaných krízových intervenciách poskytovať spätné väzby triednym učiteľom, vedeniu školy, školskému podpornému tímu, ako aj ostatným pedagogickým a nepedagogickým zamestnancom. Pomôžu riaditeľovi školy pri stanovovaní priorít a potrieb školy, pomôžu s plánovaním ďalších dní a intervencií, sú k dispozícii všetkým členom školského systému.
5. Školský podporný tím vyhodnotí potrebu smútkovej práce s jednotlivcami a skupinami a postupuje podľa odborného postupu VÚDPaP-u Smútkové poradenstvo a dieťa, podľa potreby aj podľa odborného postupu Dieťa po udalosti s traumatickým potenciálom.
6. Odborný zamestnanec školy spolu s riaditeľom školy facilituje odbornú pomoc a podporu pozostalej/zasiahnutej rodine.
7. Odborný zamestnanec školy pomáha ťažko zranenému/chorému žiakovi/súrodencovi zomrelého žiaka pri návrate do školy. Návratu predchádza stretnutie triedneho učiteľa so žiakom a rodičmi, identifikácia jeho potrieb a prianí. Triedny učiteľ následne pripraví spolužiakov a učiteľov na návrat žiaka, oboznámi ich s možnými ťažkosťami a potrebami žiaka, asistuje pri návrate a zapojení žiaka do školského procesu.
8. Po udalosti s traumatickým potenciálom sa môžu vyskytnúť u niektorých (žiakov, pedagógov) symptómy posttraumatickej stresovej poruchy, alebo nespracovanej nezintegrovanej udalosti (prevažne 3 mesiace po udalosti), vtedy je vhodné vyhľadanie odbornej pomoci u trauma terapeuta. 

 

Článok 4

 

PO KRÍZOVEJ INTERVENCII

 

1. Ukončenie poskytovanie krízovej intervencie

 

1. 1. KIT s vedením školy a následne so zamestnancami školy vyhodnocuje a uzatvára udalosť.
   2. KIT vyhodnocuje, čo sa v škole podarilo, čo nie, čo je nutné zmeniť, čo škola plánuje, na čo sa pripraviť.
   3. Vedenie školy poďakuje kolegom, vysloví uznanie.
   4. Školský podporný tím vyhodnocuje udalosť neskôr po týždni, po mesiaci, po pol roku, po roku.
   5. Prvý mesiac po udalosti vypĺňajú učitelia podľa potreby skríningový dotazník najviac zasiahnutých žiakov a na konci týždňa ho odovzdajú školskému podpornému tímu. Ten následne vyhodnotí, s ktorými žiakmi treba pracovať, kto bude potrebovať ďalšiu intervenciu v zariadení poradenstva a prevencie, psychiatrické vyšetrenie, trauma terapiu.
   6. Triedni učitelia úzko spolupracujú so ZZ pri podpore detí/žiakov/pedagógov.
   7. Školský podporný tím monitoruje správanie, učenie a prípravu žiakov na vyučovanie, realizuje skupinové preventívne aktivity pre podporu zvládacích stratégií žiakov/pedagógov, podporu odolnosti a dobrú integráciu udalosti do každodenného života. 
   8. Spolu s vyhodnocovaním školská komunita zároveň udalosť uzatvára. Uzatváraniu pomáha vytváranie príležitostí pre spoločné zdieľanie, uznanie práce a úsilia ostatných, spoločné rituály.
   9. Skúsenosti zo zvládnutia krízovej situácie školská komunita uplatní v prevencii, pripravenosti a posilnení odolnosti žiakov a zamestnancov školy.

 

2. Starostlivosť o seba samého

 

1. Odporúčania pre pedagogických a odborných zamestnancov:

• Hovoriť o tom, čo sa stalo a aký to malo na nich dopad s niekým, komu dôverujú. 
• Zúčastniť sa krízovej intervencie pre zamestnancov školy.
• Majú nárok na to, prežívať a zvládať udalosti inak, ako druhí.
• Kolegovia sa navzájom podporujú.
• Ak niekomu spoločná krízová intervencia nevyhovuje, požiada o individuálnu, alebo  absolvuje psychoterapiu.
• Relaxovať.
• Nechať sa podporiť rodinou.
• Cvičiť.
• Vyhýbať sa drogám a alkoholu.
• Kvalitne sa stravovať, vyspať sa.
• Robiť aktivity, ktoré robia radosť.
• Požiadať o supervíziu, ak si nie je istý, čo by v triede mohli robiť so žiakmi.
• Neprepadať spasiteľskému syndrómu.
• Byť trpezlivý a zachovať pokoj.
• Vyvarovať sa negatívneho myslenia.
• Neodmietať pomoc, naopak, vyhľadávať ju.
• Neposkytovať médiám rozhovory na vlastnú päsť, najmä ak je niekto zasiahnutý.
• Chrániť sa pred správami o udalosti, nesledovať a nezapájať sa do diskusií na sociálnych sieťach.
• Zapojiť sa do bežného života.

 

3. Etické pravidlá

 

1. 1. Pedagogický a odborný zamestnanec sa pri výkone svojho povolania riadi etickými pravidlami – dodržiava všeobecne platné právne predpisy, rešpektuje ľudské práva a dôstojnosť dieťaťa, uplatňuje len také prístupy vo svojej práci, ktoré odrážajú humanistické princípy, záujem a dôstojnosť a osobnú integritu žiakov, ich ZZ a zamestnancov školy, vyhýba sa všetkým aktivitám, ktoré porušujú alebo znižujú občianske a zákonné práva.
   2. Nevykonáva aktivity, na ktoré nemá kvalifikáciu – napr. vedenie krízovej intervencie, psychologické poradenstvo, smútkové poradenstvo, atď.
   3. Je nápomocný a  korektný voči KIT a školskému podpornému tímu, nešíri informácie o priebehu krízovej intervencie, ktoré sa dozvedel od žiakov alebo interventov, nedevalvuje a nebagatelizuje prácu KIT.
   4. Chráni identitu zasiahnutých, nedevalvuje, ani neromantizuje žiakov/učiteľov, ktorí sa rozhodli ukončiť svoj život samovraždou.
   5. Nešíri neoverené informácie a klebety.

 

Článok 5

 

PREVENCIA VZNIKU KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ

 

1. Prevencia v podobe budovania bezpečnej atmosféry vo vnútri školy je základom  dobrej adaptácie a zvládania náročných situácií.
2. V rámci prevencie a pri prežívaní akútnej osobnej krízy pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci vo vzťahu k žiakom reflektujú a včasne identifikujú reakcie  na závažný stres a citlivosť voči rizikovým prejavom. Ide najmä o nasledovné skutočnosti:

 

1. 1. akákoľvek zmena v správaní, vyhýbavé správanie a rigidita,
   2. vyjadrenia o pocite beznádeje a osamelosti,
   3. vyjadrenia, že nemá dôvod ďalej žiť,
   4. výraznú zmenu stravovacích a spánkových návykov,
   5. konzumáciu alkoholu, omamných a psychotropných látok,
   6. nelátkové závislosti (napr. netolizmus, nomofóbia),
   7. vyhýbanie sa sociálnym interakciám s ostatnými alebo rizikové (problémové) správanie, h) prejavy hnevu,

1. 1. depresia, pocity úzkosti alebo rozrušenie,

1. 10. iné psychosomatické prejavy,
   11. apatia,

1. 50. prudké zmeny nálad,

1. 1000. vyjadrenia o samovražde ako o východisku,
   14. zmeny vo vzdelávacích výsledkoch a v správaní,
   15. zmeny v prístupe k plneniu školských povinností,
   16. strata záujmu o aktivity, ktorým sa venovali,
   17. sebapoškodzovanie,
   18. zhoršenie sociálnych vzťahov,
   19. záškoláctvo,
   20. každé správanie, ktoré nie je typické pre dané dieťa a trvá niekoľko dní alebo dlhšie, u) zvýšená potreba oponovať,

1. 5. dramatická zmena priateľov alebo náhla zmena vzhľadu,

1. 23. obdiv k násiliu, prezentácia extrémistických, rasistických, antisemitských a xenofóbnych názorov na internete, kladenie si rečníckych otázok typu: „Aké by to bolo, keby som niekoho zabil?“,

1. 10. ďalšie prejavy, napr. rôzne sociálno-patologické javy.

 

3. Všetci zamestnanci školy sa v rámci prevencie usilujú o vytváranie atmosféry dôvery a psychologického bezpečia, podporujúc duševné zdravie žiakov a zamestnancov školy.
4. Škola pravidelne vyhodnocuje možné zdroje rizík v súvislosti so zaisťovaním bezpečia žiakov i personálu školy, a to v bežných i mimoriadnych podmienkach. Monitoruje klímu v triedach i celej škole a všíma si zabezpečenie priestoru školy, a to tak voči vniknutiu cudzích osôb, ako aj voči nežiaducemu správaniu žiakov. Starostlivé monitorovanie prejavu žiakov je dôležité aj preto, že ich psychická kríza môže byť oveľa hlbšia, ako to na prvý na pohľad môže vyzerať a žiaci často o pomoc žiadajú až vo chvíli, keď zlyhali dostupnejšie riešenia.
5. Akékoľvek konflikty v škole sa riešia cestou mediácie a nenásilnej komunikácie.
6. Triedni učitelia oboznámia všetkých žiakov školy o anonymných linkách pomoci a odborníkoch, s ktorými môžu komunikovať aj o najcitlivejších témach a ktorých pomoc môžu vyhľadať, aby sa cítili prijatí a žili v pocite bezpečia. Žiaci sú zo strany pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov motivovaní k vyhľadaniu pomoci  a podľa možností túto pomoc hľadajú spoločne.
7. Do vzdelávacích aktivít sú priebežne zaraďované aktivity zvyšujúce kompetencie žiakov v oblasti konfrontácie s vážnymi životnými situáciami (poskytovanie prvej pomoci, sprostredkovanie pomoci ľuďom v problémoch, ako sa zachovať v úlohe obete alebo svedka trestného činu a pod.).
8. Riaditeľka školy v pláne profesijného rozvoja na príslušný školský rok garantuje realizáciu príležitostí vzdelávania v téme krízovej intervencie, ak takéto akreditované vzdelávania bude možné absolvovať.
9. Vedenie školy podporuje pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v ich   zaškolení   v problematike   straty,   problematike   smútenia   u dieťaťa  a primeranej komunikácie v týchto oblastiach.

 

 

 

Článok 6

 

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

 

1. Riaditeľka školy preukázateľne oboznámi každého pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca s touto smernicou.
2. S obsahom tejto smernice triedni učitelia oboznámia aj žiakov a zákonných zástupcov žiakov.
3. Každý pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec zodpovedá za dodržiavanie pravidiel a princípov vyplývajúcich z tejto smernice. Nedodržanie povinností, zásad a pravidiel uvedených v tejto smernici bude považované za porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou vyvodenia pracovnoprávnych dôsledkov.
4. Výtlačok smernice je k dispozícii v zborovni školy a smernica je zverejnená aj  na webovom sídle školy.
5. Smernica nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej vydania a podpísania  riaditeľkou školy

16. 11. 2023

 

 

 

 

V Trebaticiach,  16. 11. 2023                                                 Mgr. Sylvia Molnárová

                                                                                                      riaditeľka školy